S konope k čistejšiemu ovzdušiu

Téma klimatickej krízy sa rieši na celom svete. Veľa ľudí hľadá možnosti, ako spomaliť alebo úplne zastaviť globálne otepľovanie a s ním spojené výkyvy počasia, záplavy, suchá, rozpúšťanie ľadovcov a ďalšie. Veľkou otázkou je, ako z atmosféry odstrániť znečistenie oxidom uhličitým (CO2). Technické konope nám s tým môže pomôcť.

Než sa do toho pustíme, napíšme si najprv zopár základných vecí: vplyvom globálneho otepľovania narastá priemerná teplota v atmosfére našej planéty. To je spôsobené zvýšenou koncentráciou plynov, z veľkej časti ide o emisie oxidu uhličitého, ktorý v atmosfére vytvára tepelný obal a tým vzniká tzv. skleníkový efekt. Rovnako ako v skleníku sa tu potom drží teplo, ktoré by sa normálne malo uvoľňovať preč. Planéta sa čoraz viac zahrieva a my zažívame nečakané zmeny počasia.

Ako pomáha konope?

Rovnako ako iné rastliny, i konope využíva na svoj rast fotosyntézu. V tomto ohľade nie je žiadnou výnimkou. Zo vzduchu zachycuje oxid uhličitý, ktorý (veľmi zjednodušene povedané) rozkladá na uhlík a kyslík. Z uhlíka si tvorí stavebné prvky pre svoj rast a kyslík uvoľňuje späť. V porovnaní s inými poľnohospodárskymi a lesnými rastlinami je ale dokázané, že dokáže absorbovať oveľa viac CO2.

Keby sa nás niekto spýtal, či je pre ovzdušie lepšie sadiť stromy alebo konope, odpovieme bez váhania, že konope. Máme na to jasné argumenty. Konope rastie oveľa rýchlejšie, častejšie sa zberá a možno ho sadiť husto vedľa seba. Bavíme sa tu teda o niekoľkonásobkoch CO2, ktoré môžeme vďaka nemu z atmosféry zachytiť.

Rýchly a zjednodušený výpočet:

Pri stromoch sa absorpcia uhlíka často vyratúva zhruba na 40 rokov ich života. V každej fáze svojho života rastie strom inak, preto spotrebuje iné množstvo CO2. V úplnom priemere sa ale bavíme o cca 6 tonách CO2 za rok na hektár pôdy.

Na rovnakom hektári vyrastie cca 6,25 tony konope. Vieme, že z 1 tona spotrebuje cca 1,6 ton CO2, čo vychádza na 10 ton CO2 na hektár. I keby ste na tej istej pôde pestovali konope len dvakrát do roka, aj tak ide o aspoň 20 ton spracovaného uhlíka, t.j. o 14 ton viac, než keby na rovnakej ploche rástli stromy. 

Okrem tzv. “carbon mining”, čiže zachytávanie

uhlíka z atmosféry, má konope aj ďalšie pozitívne vlastnosti. Napríklad pomocou procesu fytoremediácie čistí pôdu, v ktorej rastie. Okrem iného dokáže pôdu zbavovať aj rádioaktívnych častíc. Tieto účinky boli testované v Černobyle a mali veľmi pozitívne výsledky.

Čo s uhlíkom ďalej?

I keď zastávame názor, že so zreteľom na čisté ovzdušie dáva väčší zmysel pestovanie konope než stromov, rovnako sa nevyhneme otázke, čo s absorbovaným uhlíkom ďalej podniknúť?

Je totiž potrebné ho ďalej spracovať. Rovnako ako pri dreve, pokiaľ konope iba spálime alebo ho necháme zhniť, uhlík sa cestou chemických procesov znovu naviaže na kyslík a prácne nachytaný CO2 sa ocitne späť v atmosfére (prípadne v pôde).

Našťastie existuje tisíce spôsobov, ako sa dá konope spracovať ďalej a využiť tak uhlík na niečo užitočné. Vedeli ste, že z konope sa dá vyrábať až 2000 rôznych produktov? Napríklad stavebné materiály ako napr. betón, MDF dosky a tepelné izolácie, vlákna na vrecia a povrazy, konopný papier, alebo doplnky stravy, oleje či masti.

My sme z neho začali šiť topánky a oblečenie. Pokiaľ hľadáte značku, ktorá o svojej produkcii premýšľa od začiatku až do konca, mrknite sa, či vás zaujme: náš konopný streetwear.